Stravné lístky sú v súčasnosti v Taliansku zďaleka najrozšírenejším nástrojom firemných benefitov.
Množstvo firiem využíva ekonomické výhody, ktoré ponúkajú stravné poukážky (náklady plne odpočítateľné z daní, znížená sadzba DPH (4 %), ktorá je takisto plne odpočítateľná, žiadne odvody na sociálne zabezpečenie do výšky zákonných limitov – o ktorých sa zmienime o chvíľu – a ich motivačný vplyv na zamestnancov.
Každý deň milióny ľudí využívajú stravné lístky na zaplatenie obeda počas obednej prestávky alebo hotových jedál.
Desaťtisíce reštaurácií a predajcov potravín považujú stravné poukážky za kľúčový faktor zvyšovania svojich tržieb.
Už nejaký čas však popri tradičných papierových „stravných lístkoch“ (ktoré sú všeobecne známe a akceptované prakticky všade) zaznamenávajú rastúci úspech aj elektronické stravné karty, najmä tie tzv. dobíjateľné.
Kým tradičný papierový stravný lístok (BPCT) vzhľadom na svoje široké využitie a všeobecnú známosť nevyžaduje žiadne bližšie vysvetlenie, o elektronickom stravnom lístku, konkrétne o jeho dobíjateľnej verzii (BPER), stojí za to povedať pár slov.
Táto služba je poskytovaná prostredníctvom elektronickej karty, na ktorú sa každý mesiac nahráva určitý počet poukazov, o ktorom rozhoduje spoločnosť individuálne v každom jednotlivom prípade. Postup je jednoduchý: klient zašle mesačnú objednávku vydavateľskej spoločnosti; spoločnosť nahraje údaje do systému a sprístupní ich sieti terminálov v mieste predaja (POS); príjemca si nechá kartu dobiť prostredníctvom tej istej siete POS, ktorá sa používa na zaznamenávanie nákupov.
BPER ponúka príjemcovi rovnaké funkcie z hľadiska používateľského komfortu a rovnaký obsah „výhod“ ako tradičný papierový poukaz (hoci, ako uvidíme, limity výdavkov zatiaľ nie sú porovnateľné): v praxi funguje ako „aktualizovaná“ verzia BPCT a všetko, čo je možné v prípade papierového poukazu, je možné aj v prípade jeho elektronickej verzie.
Jediný skutočne podstatný rozdiel medzi BPER a papierovým poukazom spočíva v sledovateľnosti elektronickej transakcie, čo má za následok určité dôsledky pre konanie obchodníka.
Vzhľadom na túto situáciu musí zamestnávateľ, ktorý si má vybrať medzi rôznymi možnosťami poskytovania služieb – tradičnými alebo elektronickými –, zohľadniť dva faktory:
- daňové a sociálne zabezpečenie – Životný cyklus dobíjateľného elektronického „výrobku“ sa stále nachádza v počiatočnej fáze vývoja: hoci je na trhu už nejaký čas, BPER zaznamenal významný rast vďaka zákonu o stabilite z roku 2015 (zákon č. 190/2014), ktorým sa zákonodarca snažil odmeniť vlastnosti sledovateľnosti vlastné tomuto elektronickému nástroju zvýšením prahu oslobodenia od daní a sociálneho zabezpečenia pre zamestnávateľov a zamestnancov na 7,00 €, pričom prah pre BPCT zostal nezmenený na úrovni 5,29 €. Zvýšenie limitu na 7,00 € robí z BPER mimoriadne atraktívny nástroj podnikového sociálneho zabezpečenia pre firmy, a to o to viac, že nominálna hodnota poukážky sa blíži k prahu 7,00 €.
- Rozdiely v daňovom zaobchádzaní s týmito dvoma riešeniami posilnili očakávania emitentov a podporili potrebné investície do hardvéru zamerané na vytvorenie rozsiahlej siete na uplatňovanie poukazov prostredníctvom inštalácie špecializovaných POS terminálov u zúčastnených obchodníkov.
- Uplatňovanie – Situácia týkajúca sa hlavného kvalitatívneho aspektu služby stravných poukážok, a to ich uplatňovania a akceptácie (v porovnaní s BPCT) v sieti zapojených obchodníkov, prechádza významným vývojom, hoci v porovnaní s BPCT stále existuje veľký rozdiel, ktorý je potrebné prekonať: v skutočnosti je rozumné predpokladať, že v súčasnosti je využiteľnosť BPER približne na úrovni 50 % využiteľnosti papierovej stravnej poukážky. V každom prípade ide o významné čísla (desiatky tisíc zúčastnených obchodníkov) a neustále rastú. Aký význam má „využiteľnosť“ stravného poukazu? Samozrejme, neexistuje jediná odpoveď, ale na základe mojich skúseností zákazníci ERA vo veľkej miere považujú „využiteľnosť“ za minimálne rovnako dôležitú ako zľavu. V niektorých prípadoch je dokonca dôležitejšia. Posudzovanie „využiteľnosti“ sa však nemôže obmedziť na jednoduché spočítanie verejných zariadení a maloobchodníkov, ktorí stravný lístok akceptujú. Na racionálne rozhodnutie je v skutočnosti nevyhnutné vykonať dôkladnú analýzu „potrieb využiteľnosti“ vašich zamestnancov, pretože, ako vždy, kvalita, ktorá nie je optimalizovaná, je synonymom neefektívnosti a dodatočných nákladov.
Bez analýzy „potrieb v oblasti výdavkov“ sa môže ukázať, že nebude možné využiť významné príležitosti na úspory.
Pri výbere medzi papierovými stravnými lístkami (najrozšírenejšími a najviac akceptovanými) a elektronickými stravnými lístkami (najúspornejšími) je preto kľúčovým faktorom rozhodovacieho procesu zváženie kompromisu medzi „kvalitou“ a „cenovou efektívnosťou“.
Voľbu môže nasmerovať správnym smerom jedno veľmi jednoduché pravidlo. Znie takto: ak je nominálna hodnota stravného lístka nižšia ako (alebo rovná) 5,29 € a predpokladá sa, že tento limit nebude v najbližšej budúcnosti prekročený, voľba musí padnúť na tradičný papierový stravný lístok. Pri tomto type služby sa v skutočnosti v ekonomickom zmysle nič neobetuje (v porovnaní s BPER nie je možné získať žiadne rozdielové daňové ani sociálne výhody, a to ani pre spoločnosť, ani pre zamestnancov) a kvalitatívne výhody sú optimalizované (širšia sieť akceptačných miest).
Naopak, ak hodnota stravného poukazu prekročí hranicu 5,29 €, elektronický stravný poukaz sa stáva nákladovo efektívnejšou voľbou a táto výhoda sa ešte viac prehlbuje, keď sa jednotková hodnota stravného poukazu priblíži (alebo dosiahne) 7,00 €. V takomto prípade je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť dôkladnej analýze siete akceptačných miest.
Rozdielová ekonomická výhoda platí len v rozmedzí od 5,29 € do 7,00 €. Ide o dve hranice, pri prekročení ktorých spoločnosť v závislosti od zvoleného typu služby platí príspevky na sociálne zabezpečenie vo výške platenej pri bežných mzdách a zamestnanci znášajú daňové zaťaženie zodpovedajúce výške ich príjmu.
Pre úplnosť je potrebné na záver poznamenať, že ak má potreba poskytovať zamestnancom stravovacie služby porovnateľné s podnikovou jedálňou prednosť pred „benefitovými“ vlastnosťami oboch vyššie opísaných typov stravných poukážok, vydávajúce spoločnosti ponúkajú možnosť aktivovať službu tzv. „distribuovanej jedálne“ (BPEMD), ktorá sa takisto spravuje prostredníctvom elektronických kariet a terminálov.
Na rozdiel od karty BPER si karta BPEMD nevyžaduje mesačné dobíjanie, keďže na kartu sa nenahrávajú stravné poukážky ani peňažné sumy, ale skôr „právo“ na stravu za každý odpracovaný deň.
Rovnako ako stravovacie služby v jedálni je aj program BPEMD pre zamestnávateľa plne daňovo odpočítateľný a nemá žiadne daňové ani sociálne dôsledky pre spoločnosť ani zamestnanca, hoci sa zvyčajne dá využiť len na jedno jedlo denne v rámci „uzavretej“ siete, teda obmedzenej a vopred určenej siete.
Niet pochýb o tom, že elektronický stravný lístok predstavuje budúcnosť služieb v oblasti stravných lístkov. Možno však táto budúcnosť ešte nenastala.
